Nosenie zdrkadlovky na turistiku má viacero praktických nevýhod. Hlavným problémom pre mňa bolo umiestniť popri turistickom vaku fotoaparáát tak aby mi nezavadzal pri chôdzi a zároveň bol pohotovo dostupný. Základný Nikon popruh je na takéto použitie nevhodný. Je tvrdý a váha fotoaparátu po určitej dobe spôsobuje bolesti na krku. Jedný znesiteľný spôsob nosenia bol prehodený popruh cez rameno, poistený náprsným popruhom vaku. Napriek tomu aparát stále zavadzal pri pohybe a neustále som mal pocit neistoty, že sa niekde poškodí. Ideálnym riešením by zrejme bola pištoľovka, ktorú som však nemal. Pri náročnejších úsekoch som fotoparát odkladal do vaku a často sa stávalo, že som ho dlhšiu dobu z neho nevybral.
Ďalším faktom je samotná váha výbavy. Ak zoberiem do úvahy to, že túra bola 2-dňová, pričom moja základná turistická výbava spočíva v oblečení do každého počasia, plus nejaké rezervy, jedlo, samozrejme minimálne 4 litre vody a lekárnička. Tak ku vlastnej váhe pribudne dobrých 10 kg váhy. Pri vysokohorskej turistike je každý gram dôležitý a zrkadlovka nieje práve najľahšia súčasť výbavy.
Pri fyzickej námahe som sa často pristihol, že som nemal chuť a inšpiráciu niečo fotiť. Naviac samotné fotenie vyžaduje určitý čas a keďže som bol na túre so skupinou ľudí, nemohol som ich zdržiavať "len" kvôli foteniu. Nakoniec to dopadlo tak, že za 2 dni som urobil cca 50 záberov, pričom väčšina z nich boli obyčajné cvaknutia, bez nejakej hlbšej myšlienky. Obyčajné spomienkové fotky.
Záver, ktroý mi z toho vyplíva je, že na turistiku by bol oveľa vhodnejší kvalitný kompakt. Hmotnosť a veľkosť tu hrajú veľkú rolu. Niekedy sa proste nedajú robiť efektívne dve veci naraz.
Na záver fotka z večerného posedenia v Chate pod Rysmi
